V piatok sme si vyskúšali stretnutie v nových priestoroch. Z rôznych príčin bola naša zostava komornejšia, ale nič to neubralo na hodnote stretnutia.  Témou bola Kríza Západnej spoločnosti, ale ako to už býva, dotkli sme sa rôznych súvisiacich oblastí.  Týmto ďakujem všetkým zúčastneným a pozývam všetkých, ktorí majú záujem poznávať a diskutovať aby sa k nám pripojili. Nižšie uvádzam niekoľko myšlienok a dojmov z prednášky a odkazy na texty súvisiace s témou.

Kríza Západnej spoločnosti

Slovo kríza je v súčastnosti asi najfrekventovanejší výraz. Počuť ho z médií, vidieť ho v novinách, dokonca sa používa aj v bežnej reči počas rozhovoru na zastávke. O čom je vlastne reč?

Kríza – krisis

Grécke slovo krisis môžeme preložiť ako: rozlišujúce poznanie a z neho vyplývajúce jednanie. Krisis je moment, kedy sa treba rozhodnúť pre niektorú z možností.

Európska spoločnosť dospela do štádia, keď nevie kam ďalej. Keď musí rozlíšiť a jednať. Samostatne bez pomoci. Bez inštinktov a bez tradícií. Už nepomôže ísť s davom, už nepomôže ani útecha žiadneho vodcu. Nevie čo má chcieť, pretože osvedčené zdroje spoločnej vôle nestačia a predsa sa musí rozhodovať jednotne a slobodne – s vlastnou tvárou, inak neprežije. Tak ako jednotlivcovi chýba zmysel života, tak sa celá spoločnosť stáva stagnujúcou, až nihilistickou.

Nietzsche – “prorok” krízy?

Nepočuli ste o tom šialenom človeku, ktorý za jasného dopoludnia zapálil lampáš, bežal s ním na námestie a bez ustania kričal: „Hľadám boha, hľadám boha!“ A pretože okolo stálo práve mnoho neveriacich, vzbudil veľký posmech. „Nestratil sa?“ povedal jeden. „Neodbehol ako dieťa?“ prehlásil druhý. „Alebo sa skrýva? Bojí sa nás? Plával loďou? Vandroval?“ Tak kričali jeden cez druhého a smiali sa. Šialenec skočil medzi nich a prebodával ich pohľadmi. „Kde je boh?“ volal, „Chcem vám to povedať! My sme ho zabili – vy a ja! My všetci sme jeho vrahmi! Ale ako sme to dokázali? Ako by sme len mohli vypiť to more? Kto nám dal hubu, aby sme vymazali celý horizont? Čo sme spáchali, keď sme túto Zem odpútali od jej Slnka? Kam teraz speje? Kam spejeme my? …. Aj bohovia tlejú. Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! Ako sa utešíme? My, vrahovia všetkých vrahov? To najsvätejšie a najmocnejšie, čo svet doposiaľ mal, vykrvácalo pod našimi nožmi – kto z nás túto krv zotrie? … Nikdy sa nestal väčší čin, a kto sa po nás narodí, bude patriť vďaka tomuto činu do histórie vyššej, než boli všetky predošlé!“ Tu sa šialenec odmlčal a opäť si prehliadal svojich poslucháčov. Aj tí mlčali a cudzo na neho civeli. Konečne odhodil svoj lampáš na zem, až sa rozpadol na kúsky a zhasol. „Prichádzam príliš skoro“ povedal potom „ešte nie je môj čas. Táto strašná udalosť je ešte na ceste a putuje, ešte nedorazila k ľudským ušiam.“  (Nietzsche)

K pojmu KRISIS http://www.teologicketexty.cz/casopis/2006-1/Zivotni-krize-jako-sance.html

K zmyslu života podľa V.E. Frankla http://www.impulzrevue.sk/article.php?103

Recenzia na: Hľadanie Boha a otázka zmyslu (Lapide, Frankl) http://www.aktuality.sk/clanok/155645/komentar-dvaja-zidia-hladaju-boha-a-zmysel/